14. 6. 2016

Na Slovensku má nálepku pasívneho domu približne 250 stavieb. Je to stále nízke číslo, ak berieme do úvahy, že od roku 2020 bude musieť mať každá novopostavená budova parametre pasívneho štandardu. Aspoň tak sme sa zaviazali Európskej komisii. Mimoriadne nízke prevádzkové náklady takmer dokonale izolovanej stavby, vysoký komfort bývania, príjemná teplota v každom ročnom období, stály prívod čerstvého vzduchu.  Takéto sú podľa obhajcov výhody pasívneho domu, ktorý ročne spotrebuje maximálne 15 kilowatthodin energie na meter štvorcový vykurovanej plochy. Ani medzi architektmi však nie je zhoda na tom, či pasívny štandard je vo všetkých smeroch „dobrou kúpou“. Architekt Bjørn Kierulf, ktorý patrí na Slovensku medzi  priekopníkov myšlienky pasívneho bývania, si za svojou filozofiou stojí. 
Väčšinu pochybností považuje za mýty. 

1. Energeticky úsporná stavba nemôže byť architektonicky atraktívna.

„To by bolo to isté, ako keby sme povedali, že kvôli gravitácii musia budovy vyzerať ťažkopádne a škaredo. Pritom práve katedrály sú príkladom toho, že krása môže vzniknúť práve z podstaty veci - v tomto prípade z prekonania zemskej príťažlivosti. Podobne to je aj s pasívnymi domami - je len a len na architektovi, aby premenil zjavné obmedzenia, ako je správna orientácia, tienenie a hrubšie izolácie vo svoj prospech.“

2. Pasívne domy sú drahé. Návratnosť investície je otázna. 

„Problém je v tom, že ľudia to počítajú na príliš krátke obdobie. Dom nie je spotrebný tovar, ale bude slúžiť minimálne tridsať rokov. Priemerná životnosť stavieb je nad šesťdesiat rokov. Mnohí penzisti by dnes boli radi, keby mali kvalitný dom, ktorý sa dá ľahko vykúriť a stojí iba 10 eur mesačne na vykurovanie. Je rozumné dnes investovať do opatrení, ktoré nepotrebujú veľkú údržbu, ako napríklad tepelná izolácia, vzduchotesnosť alebo dobre riešené tepelné mosty. A práve to sú základy pasívnej stavby.“

3. Parametre bývania a kvalita života v pasívnom dome sa v ničom nelíšia od bežného domu. 

„S týmto tvrdením by určite nesúhlasilo vyše 80 rodín, ktorým sme taký dom navrhli. Som si istý, že ak by sa potrebovali presťahovať, znovu by vyhľadali pasívny štandard. Rozdiel v kvalite bývania je zásadný. Vyrovnaná teplota po celý rok, neustály prívod čerstvého vzduchu a kvalitná zvuková izolácia sú citeľné rozdiely. Pasívny dom je predovšetkým o komforte bývania, až v druhom rade o úsporách.“

4. Pasívny dom je iba tak pre ekológov.

„Komfort nie je práve to, čo ľudia vo všeobecnosti spájajú s ekológmi. Skôr je to naopak.  Práve stavbou pasívneho domu sa stanete aj ekológom. Vyše 40 % energie vo svete sa minie v stavebníctve a to predovšetkým na kúrenie a chladenie. Ak vieme desaťnásobne znížiť našu energetickú spotrebu a pritom ešte aj zvýšiť náš štandard bývania, myslím si, že všetci na tom získame.“

5. Okná pasívnych domov musia nevyhnutne smerovať iba na juh.

„Prevažná väčšina okien, a teda hlavná fasáda, by mala smerovať na juh s maximálnou odchýlkou 30 stupňov. Tým sa dajú dosiahnuť dve veci: zvyšujú sa solárne zisky v zime a v lete sa dajú lepšie tieniť, pretože na juhu je slnko vtedy najvyššie. Okná na východe a západe sa ťažšie tienia, sú však energeticky neutrálne, iba severné okná majú vyššie straty ako zisky. Niekedy sa kvôli orientácii pozemku nedá dosiahnuť pasívny štandard, ale aj vtedy je vhodné sa držať týchto pravidiel čo najviac.“

6. Pasívny dom sa v lete prehrieva

„Iba ak je nesprávne navrhnutý. Každý pasívny dom sa podrobí aj podrobnej kalkulácie, ktorá jasne povie, či k prehrievaniu v lete dochádza alebo nie. Dôležité je mať jasný koncept ochrany proti solárnym ziskom, či presahmi alebo tienením. Ak má dom kvalitný koncept nočného prevetrávania, je možne denné zisky pravidelne vyvetrať a teplota vo vnútri by mala zostať pod 25 stupňov Celzia.“

7. Obvodová stena pasívneho domu má väčšiu šírku ako konvenčný dom. 

„Tepelné izolácie prinášajú o niečo hrubšie steny ako u bežného domu. Nosné murivo sa však v tomto prípade zvykne použiť tenšie (napríklad 17,5 cm hrubé vápenno-pieskové tehly), alebo sa stavia z dreva, pričom väčšina nosnej konštrukcie môže byť vyplnená izoláciou. Hrúbky obvodových stien pasívnych domov je možne riešiť od 40 do 50 centimetrov.“

8. Pasívne domy nemajú dlhú trvácnosť a skôr podliehajú deštrukcii.

„Opak je pravda. V pasívnom dome sa musí dbať na stavebnú fyziku a detaily. V bežných domoch sú to práve tepelné mosty a unikajúci teplý vzduch, ktorý niekde v konštrukcii kondenzuje a pôsobí najväčšie škody. V pasívnom dome nič také nepoznáme a nemáme ani problémy s plesňami alebo inými sprievodnými javmi nedôsledne postavených domov.“

9. Množstvo technológií robí hi-tech energeticky úsporný dom ťažko ovládateľný.

„Pasívny dom sa volá pasívny preto, že využíva pasívne prvky ako hrubá izolácia, kvalitné okná a detaily riešené bez tepelných mostov. Jediný nevyhnutný technický prvok v pasívnom dome je vetracia jednotka, ktorá zabezpečuje rekuperáciu tepla z vetraného vzduchu. To je jednoduché zariadenie, v ktorom treba spravidla vymeniť filter dvakrát za rok. A na pokrytie tepelných strát a výroby teplej vody je možné vybrať akýkoľvek doplnkový zdroj. Väčšina zákazníkov sa ovládania nedotkne. Ak je raz správne nastavená, funguje všetko samo.“

10. Rekonštrukciou starého domu nemožno získať pasívny štandard.

„U nás ešte nedošlo k toľkým rekonštrukciám ako v zahraničí. Je pravda, že vtedy je zložitejšie dosiahnuť pasívny štandard, pretože orientácia alebo aj solárne zisky sa nedajú ovplyvniť. Niekedy ani tepelné mosty sa nedajú úplne odstrániť. Preto sa zaviedol takzvaný štandard EnerPhit, ktorý zabezpečuje optimálne riešenie pre rekonštrukcie. Znovu je komfort hlavným kritériom.“

11. Aj pasívne domy sa môžu „odfláknuť“.

„Ale potom to už nie je pasívny dom. Pasívny štandard sa overuje počas výstavby Blower Door testom, teda tlakovou skúškou a tá by odhalila nekvalitnú výstavbu. Preto stavbári nemajú pasívny štandard veľmi v láske, musia si dávať záležať a mať vzdelaných majstrov na stavbe. Pre investora znamená pasívny štandard určite kvalitnejší výsledok ako pri bežnej stavbe.“

12. Pri projektovaní pasívneho domu je treba prioritne uvažovať s parametrami technologických zariadení ako sú solárne panely a tepelné čerpadlo. 

„Technika hrá až druhoradú úlohu. Najprv treba ušetriť energiu, až následne treba hľadať efektívne zdroje tepla.“

13. Pasívne domy sú módna záležitosť.

„Pochybujem. Je to štandard, ktorý bol navrhnutý s cieľom poskytnúť najvyšší komfort. Primárny cieľ teda nie je úspora energie. Naše komfortné kritéria sa nebudú meniť a myslím si, že budúcnosť skôr dáva šance riešeniam, ktoré sú prispôsobené obnoviteľným zdrojom. Okrem toho pasívny štandard nie je takým extrémom ako je "nulový" dom, ktorého návratnosť je skôr otázna. Naopak, všetky opatrenia, ktoré vedú k pasívnemu štandardu, dnes už vykážu návratnosť, ak sa správne spočítajú. Komponenty a technika sa pritom budú vyvíjať ďalej a zlacnia a zjednodušia výstavbu.

Bjørn Kierulf sa na Slovensko prisťahoval ešte v roku 1989. Od vtedy zanechal v slovenskej architektúre výraznú stopu. Ako rodený Nór má vzťah k životnému prostrediu v krvi. Vo svojich projektoch pracuje so zdravými stavebnými materiálmi a výlučne v pasívnom štandarde. Jeho štúdio má na svedomí projektovú realizáciu viac ako osemdesiatich pasívnych domov na Slovensku a v Rakúsku. Pasívny dom je podľa neho primárne o vyššej kvalite bývania a dlhodobo nízkych prevádzkových nákladoch. 

Text: Branislav Koscelník
Foto: Milan Hutera, Daniel Marinica, Daniel Veselský - Archív CREATERRA